Fotopostrehy z koridoru

Skúsme sa teda v krátkosti, z rýchlika, pozrieť na stav prác s najväčšou intenzitou stavby.

Stavebný ruch začína bezprostredne za stanicou Žilina. Jedna traťová koľaj je vytrhaná, jazdí sa jednokoľajne. Zjazdná traťová koľaj je v krátkom úseku za Žilinou zrekonštruovaná. Na vylúčenej strane sa budujú pätky trakčných stožiarov, miestami pláň železničného spodku. Vyrovnávané oblúky si vyžadujú niektoré menšie preložky, ale aj stavbu nového cestného nadjazdu pred zastávkou Horný Hričov. Priamo v zastávke sa pracuje na výstavbe podchodu alebo podjazdu. Opätovný nábeh na zrekonštruovaný zvršok predznamenáva vjazd do stanice Dolný Hričov.

Vjazd do Dolného Hričova © Kamil Korecz

Polovica koľajiska tejto stanice je hotová a to vrátane nástupišťa, hoci v projekčnej fáze stavby sa uvažovalo o odsunutí zastávky bližšie k obci (k cintorínu) a ponechanie stanice iba nákladnej doprave. Progres prác v tomto úseku je možné veľmi pekne odsledovať porovnaním so stavom z konca augusta. Za stanicou už bola trať preložená do novej polohy, je tu pomerne výrazná preložka. Za protihlukovou stenou je možné zahliadnuť pôvodné teleso trate, zatiaľ nerekultivované. Po ďalšej preložke nasleduje zaujímavé miesto, kde sa križujú dve živé stavby – koridorovej trate a diaľnice D1. Približne po toto miesto sa intenzívne pracuje na železničnom spodku, ďalej smerom do Bytče je trať kompletne dokončená. Krátka časť tohto úseku bola zmodernizovaná už pred rokmi v súvislosti s výstavbou diaľnice D1.

Výstavba železničného spodku, Dolný Hričov – Bytča © Kamil Korecz

Dôvodom na spomalenie v stanici Bytča je len potreba križovania vlakov a chybné jazyky na novoosadených výhybkách na teplickom zhlaví. Tu je, na rozdiel od hričovského, vložená dvojitá koľajová spojka (v ďalšom DKS/JKS). Ďalej je prevádzka dvojkoľajná, zastávky Predmier, Plevník-Drienové aj výrazná preložka pred Považskou Teplou sú hotové. Zaujímavosťou je, že v pôvodnej stope, pekne rekultivovanej, ostala na moste diaľničného privádzača zabudnutá sieť nad trolejovým vedením. Za masívnym oporným múrom trať náhle prechádza na pôvodný zvršok.

Koniec zmodernizovaného úseku, Plevník-Drienové - Považská Teplá © Kamil Korecz

Ďalší úsek cez Považskú Teplú a Považskú Bystricu až po Púchov bol zhotoviteľovi odovzdaný iba nedávno a žiadne viditeľné stavby nateraz nevidno. (Medzičasom určitý posun v tejto veci nastal.) V tejto oblasti bude vybudovaná kompletne nová trať v novom trasovaní cez náročné tunely a mosty ponad vodnú nádrž Nosice. Stávajúce teleso dráhy kopírujúce brehy vodnej nádrže bude v plnej miere opustené a čiastočne využité na stavbu cesty do Milochova. V jednom mieste medzi Pov. Bystricou a Milochovom je osadený stožiar GSMR. Je možné, že práve v tomto bode sa stretnú staré a nové trasovanie trate a existujúci stožiar bude slúžiť aj novej trati.

Stožiar GSMR, Považská Bystrica – Milochov © Kamil Korecz

Zrekonštruovaný úsek sa opäť objavuje vedno s príjazdom do stanice Púchov. Nové nástupištia, DKS na oboch zhlaviach, dočasná pojazdná meniareň na severnom zhlaví, preložený styk trakčných sústav. To všetko už je nejakú dobu hotové a v plnom užívaní. Hotový úsek trate kontinuálne pokračuje ďalej, cez odsunutú zastávku Beluša, okolo jej bývalej staničnej budovy cca 800m ďalej. Ladce s DKS a asymetricky umiestnenými nástupišťami, Ilava s 2x JKS, Dubnica nad Váhom s JKS a nástupišťom so zábradlím, Trenčianska Teplá s DKS. Stavebnú činnosť možno opäť pozorovať na vjazde do stanice Trenčín. Buduje sa tu podjazd, dokončievajú protihlukové steny.

Stavba podjazdu, Trenčín © Kamil Korecz

Za nedokončeným stavom môžu byť aj doposiaľ trvajúce ťahanice s jedným pozemkom. Podľa informácie zo ŽSR by mala byť dokonca v tomto mieste trať postavená v pôvodnej stope s nevyhovujúcim rýchlostným profilom. Plánované trasovanie naznačuje poloha protihlukovej steny. Je otázkou, či a kedy bude trať upravená do plánovanej polohy. Nové, dokončené nástupištia kontrastujú so staničnou budovou v pôvodnom stave. To je však prípad viacerých koridorových staníc, navyše Trenčín bol v balíku železničných staníc vybraných do projektu „Moderné stanice“ už pred mnohými rokmi. Tak sa možno v blízkej budúcnosti dočká novej tváre aj táto infraštruktúrna stavba.

Trenčín © Kamil Korecz

Momentálne najzaujímavejšou je však výstavba úplne nového železničného mosta cez Váh. Podľa oficiálnych vyjadrení by mal byť dokončený v stanovenom, zmluvne podloženom termíne, t.j na konci novembra tohto roka. Stav v polovičke októbra, teda približne šesť týždňov pred termínom úplného dokončenia, nevykazoval známky postupného ukončovania stavby. Na moste o.i. absentujú obe traťové koľaje, trakčné vedenie a protihlukové steny, nájazdové rampy vyžadujú ešte nemálo normohodín práce, pričom mnoho z nich bude možné realizovať až po prevedení jednokoľajnej prevádzky na nový most. Aj keď to ŽSR v čase písania tohto textu odmietali, vyzerá to tak, že starý most bude musieť na svojich pleciach, či skôr mostovke, niesť celú váhu dopravy považského koridoru ešte pomerne dlhý čas.

Známe fotomiesto, Trenčín © Kamil Korecz

Termín ukončenia mosta je zároveň termínom na ukončenie celej stavby a to vrátane vynútených stavebných objektov. Medzi iné sa k nim radí nový cestný most na Ostrov, či nová letná plaváreň. Tá je síce dokončená, ale stále chýbajú nadväzujúce inžinierske siete. Dokončením a spustením prevádzky po novom železničnom moste pribudne v sieti ŽSR úplne nový most preklenujúci rieku po desiatkach rokov. Úplne nová konštrukcia, avšak v pôvodnej osi, bola daná do užívania v roku 2000, kedy bola dokončená dvojica žilinských mostov. Spomedzi iných, významných príkladov stavieb mostov poslednej doby možno spomenúť prestavbu a predĺženie mosta vo Zvolene na trati do Krupiny, alebo novostavby vynútené budovaním cestnej infraštruktúry: nový most na TEŽ alebo na ozubnicovej trati. Úplne nový je aj „most“ pri Šenkviciach (v prevádzke od 2005), tu sa však jedná o estakádu.

Úvodná snímka: Pracovný vlak, Bytča © Kamil Korecz